Odbory sa stávajú zbytočnými

Autor: Blažej Pokorný | 18.3.2007 o 22:53 | Karma článku: 5,42 | Prečítané:  754x

Dôvod pre ktorý sa odbory stávajú zbytočné je jednoduchý. Na rozdiel od svjich kolegov v zahraničí  odbory v SR neobhajovali a ani neobhajujú práva zamestnancov ale iba svoje výsadné postavenie. Ktorý z odborárskych bossov doteraz neskončil v politike? Ani jediný. A toto všetko im dovolila čoraz menšia členská základňa.

Marec je mesiacom, v ktorom by KOZ SR mohla zaslúžene oslavovať a v dobrom spomínať na svoje transformačné začiatky. Mohli to robiť spoločne s predsedom vlády na jeho MDŽ-etkárskych kabaretoch. 2.a 3. marca v roku 1990 zasadal v Prahe mimoriadny všeodborový zjazd. Jeho výsledkom bolo rozpustenie ROH a vznik Československej konfederácie odborových zväzov. Tá sa skladala z 2 komôr (českej a slovenskej), pričom Slovensko zastupovala KOZ SR. Tú v tom čase reprezentovalo 31 odborových zväzov združujúcich 2 400 000 zamestnancov (ZDROJ : J. Sopóci; Záujmové skupiny v slovenskej politike v 90-tych rokoch, str.59). Dnes je to už len 480 tisíc členov. Za posledných 17 rokov sa počet odborárov znížil o 80%. Kedy sa vyparí zvyšných 20% členov bude asi otázkou už len niekoľko pár rokov, čo je však škoda. Odbory majú aj u nás svoje opodstatnenie, len svojou (ne)činnosťou a takmer nulovými výsledkami (to zn. že, "čo vybojovali tam pre členov dole", nie vysoké fleky pre seba tam hore) sa stávajú zbytočným prvkom sociálneho dialógu.Ich úlohu už totiž v pohode nahrádzajú paradoxne samotní zamestnávatelia svojim prístupom. Tých nakoniec ministerstvo práce aj odmeňuje každý rok v rámci svojej súťaže. Niektorí zamestnávatelia nepotrebujú  platiť odborárske kádre, aby pravidelne zvyšovali v závode mzdu, alebo aby mali špeciálne programy pre zamestnancov.   Zaujímavá by bola štatistika, v koľkých takých podnikoch a firmách pôsobia odborové bunky a v akom počte a o čo všetko sa pre zlepšenie podmienok zamestnancov pričinili. To je zároveň námet pre KOZ SR. Odborová centrála by to mohla zverejňovať napr. na svojej webstránke ako motivujúci faktor pre nových členov.

Biedu odborov vidím ešte aj v inom... Predpokladám, že v Bani Nováky a rovnako tak vo Vojenskom opravárenskom závode v tom istom meste pôsobili a pôsobia odborári. Nezaregistroval som ani jeden jediný výstup, ani jeden signál, ktorý by vypovedal o tom, že miestni odborári čo by len v náznakoch upozorňovali na bezpečnostné riziká na obidvoch pracoviskách. Po obidvoch tragédiách ani len jednému novinárovi nenapadalo opýtať sa na názor miestnych odborových špičiek akým spôsobom sa snažili na riziká v zamestnaní upozorňovať a v om bol problém. (Ak tomu tak bolo, napíšte , rád si to preštudujem) Páky na to majú zo zákona o bezpečnosti a ochrane pri práci. Jednoducho pri našich odboroch mi chýba a vždy chýbalo aj ich "odborárske poslanie" - obhajoba zamestnancov po stránke pracovných a mzdových podmienok. Iniciovať referendum o predčasných voľbách, sem-tam zatrasiť nejaký dialničný pruh, pokričať pred  ministerstvom práce a cestou skočiť na nákupy do nejakého obchodného reťazca. Ale či sa po príchode do fabrík z takýchto akcií niečo zmenilo, na to nech si odpovedia ich aktéri sami. Pripravované novela Zákonníka práce ukazuje aj z hľadiska prístupu v plnej nahote nie silu a postavenie odborov, ale naopak ich pretrvávajúci úpadok. Zlaté padáky, zastavenie prevádzky, platenie odborových funkcionárov, staranie sa dod rozvrhnutia pracovného času, obmedzenie nadčasov atď. Pre zamestnancov samé prospešné veci. . .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Má tu veľkú základňu, hovoria o Uhríkovi v Nitre. Súperi kandidatúru extrémistu zľahčujú

V Banskobystrickom kraji kandidáti zisťujú preferencie pravidelne.

DOMOV

Slovensku hrozí, že príde o desiatky miliónov eur

Peniaze z Únie Slovensko zrejme nestihne odčerpať do konca roka.

ŠPORT

Sagana možno čaká deň, keď nezaprší

Aký je nórsky Bergen, mesto, v ktorom bude cyklista bojovať o titul.


Už ste čítali?