Tak takúto vetu napísal podpredseda novej „liberálnej“ strany SaS Robert Mistrík. Reagoval tak na kritiku blogera Adama Znášika, ktorý si dovolil slušnou formou poukázať na najväčšie nezmysly komentára, ktorý pán Mistrík napísal po voľbách do Europskeho parlamentu. Každý nech posúdi sám, či článok „vykazuje črty hecovania xenofóbie“.
Priznám sa, že mňa osobne takéto navádzanie na cenzúru vydesil viac ako známe vyhlásenie kandidáta SaS do EP Jána Oravca v rozhovore so Sudorom, že je „samozrejme“ za interrupciu v ktoromkoľvek mesiaci tehotenstva. Je to nehoráznosť, ale čisto teoreticky je to liberalizmus, aj keď extrémny. Avšak vyzývať denník na cenzúru, pretože si niekto dovolil vysloviť pochybnosti o bohorovných vyhláseniach po voľbách (z ktorých odišla SaS v konečnom dôsledku s dlhým nosom), je NEAKCEPTOVATEĽNÉ. Neakceptovateľné by to bolo aj keby to navrhol Ústredný tajomník KSS, ale keď to ako prvé napadne zakladajúcemu členovi akože liberálnej strany (20 rokov po páde komunizmu!!!), ide mi z toho mráz po chrbte.
Keď som v sobotu vstupoval do volebnej miestnosti, váhal som, či to so SaS nevyskúšam. Oslovilo ma ich rázne vyjadrenie, že so Smerom nepôjdu za žiadnych okolností. Mám však celkom dobrú pamäť a po chvíli som si spomenul, ako sa predseda Richard Sulík po voľbách 2006 bez mihnutia oka nechal naverbovať Smeráckym ministrom Počiatkom. Obhajoval to tým, že chce zachrániť rovnú daň. Účel svätí prostriedky. No nakoniec mu nevyšlo ani to a svojim spôsobom ho môžeme označiť za tvorcu „milionárskej dane“ (ktorú, mimochodom, platím aj keď mám od milionára veľmi, veľmi ďaleko). Nakoniec som sa rozhodol pre stranu, ktorá so Smerom reálne bojuje.
Na záver musím skonštatovať, že som rád.ako sa SaS vyfarbila hneď na začiatku a nemusím ľutovať svoje rozhodnutie nedať jej vo voľbách svoj hlas. Politikov, ktorí by najradšej cenzurovali odlišné názory, tu nepotrebujeme, takže si, dovolím parafrázovať :
Voliči by sa mali zamyslieť, či takíto „liberáli“ majú čo hľadať na slovenskej politickej scéne.